ARMYTRAINING.SK



Bližšie informácie

Pár článkov o tom ako to začalo a ako to robíme...

Viete o tom, že pre niekoho nie je obranná streľba obrannou streľbou?

Pojem obranná streľba je dnes veľmi používaný a zahŕňa v sebe všetky aspekty osobnej obrany so zbraňou. Väčšina streleckej komunity správne chápe tento pojem ako použitie osobnej zbrane na obranu voči útoku v sebaobrannej situácii.  Bohužiaľ, túto situáciu riešia vždy po svojom, podľa toho, akej streľbe sa prioritne venujú.

Športoví strelci sa zameriavajú na riešenie svojej obrany pomocou merateľných hodnôt (sila, rýchlosť, presnosť, dynamika a taktika na čo najväčšiu efektivitu), aby sa vedeli porovnávať v rámci preteku. Majú svoje zaužívané pravidlá a strelecké situácie, ktoré ich nútia túto športovú sebaobrannú situáciu riešiť rýchlym tasením zbrane a následným dynamickým postupom.

Druhá skupina, defenzívnych strelcov alebo praktických strelcov, venujúca sa streleckým zručnostiam v súlade s taktikou, sa zameriava na riešenie sebaobrannej situácie, ako to ja nazývam, preventívnym postupom. Teda tasením zbrane pred  útokom, než vznikne priama hrozba, a následným riešením situácie streľbou.

A aby som nezabudol na poslednú skupinu „bojových strelcov“, a to skupinu prevažne bývalých príslušníkov ozbrojených zložiek (armáda a polícia), ktorí ju chápu v zručnostiach a vedomostiach čisto profesných, ktoré sa naučili v ozbrojených zboroch a transformovali ich na tzv. obranno-bojovú streľbu.

Služobné použitie zbrane je spojené s výkonom služby ozbrojených zložiek a okrem toho, že tieto zložky využívajú zbraň na represívny účel, teda na odstrašenie a na budenie rešpektu, učia sa ju využívať postupmi, ktoré si bežný občan nemôže dovoliť z dôvodu hrubého porušenia zákona.

Ide hlavne o tieto situácie:

  • pri akomkoľvek pocite hrozby sa zbraň tasí už pred zásahom, je už plne pripravená a namierená v rukách na potencionálneho páchateľa alebo v smere možnej potencionálnej hrozby,

  • zbraň sa nosí celkom otvorene a je rýchlo dostupná (nič vám nebráni v tasení alebo v jej okamžitom použití),

  • využívajú sa rôzne záťažové drily na zautomatizovanie počtu výstrelov, presnosť zásahov do vyšpecifikovaných zásahových zón alebo na špecifickú manipuláciu so zbraňou,

  • ochrana balistikou alebo inými doplnkovými ochrannými prostriedkami umožňuje iné strelecké postavenie, pohyb a činnosť v ohrozenej zóne,

  • pri rôznych zásahoch sa najčastejšie využíva moment prekvapenia voči páchateľovi alebo osobe, ktorá porušuje zákon, čo do značnej miery ovplyvňuje postup pri pohybe a manipulácii so zbraňou alebo jej použitie.

 

Drvivá väčšina streleckých inštruktorov pochádza z týchto skupín a v rámci svojho odovzdávania vedomostí všetkým záujemcom o obrannú streľbu prirodzene odovzdávajú to, čo im ide najlepšie a to zručnosti a postupy pri streľbe, ktoré sú odvodené z ich doterajšieho pôsobenia. Uznávam, sú síce mierne upravené, ale sú to predsa len odvodené športové alebo profesné postupy.

 

Len pre spresnenie.  Stále sa bavíme o obrannej streľbe, nie o základoch streľby, základnej manipulácii alebo bezpečnej manipulácii a podobne. Nechcem znevažovať ľudí, ktorí šíria povedomie o streľbe či už prezentáciou, športovými úspechmi alebo odbornými vedomosťami, ktoré učia ostatných záujemcov o streľbu. Osobne im fandím a myslím si, že robia prospešnú vec. Ale je nutné povedať na rovinu, že dnes je kopec inštruktorov na obrannú streľbu, ale len pár takých, čo prezentujú obrannú streľbu na reálnych základoch a princípoch.

Podľa mňa je podstatné, aby sa záujemcovia o obrannú streľbu učili postupy, ktoré odpovedajú a zabezpečia naozaj úspešnú obranu, ak by k reálnej situácii došlo.

Teda také postupy a drily, ktoré nevychádzajú z predpokladu, že:

  • obranca bude útok vždy očakávať alebo ho dostatočne včas zbadá a zaregistruje,
  • obranca stihne vytasiť zbraň a efektívne odpovedať zbraňou na útok.

Prečo je to tak som sa snažil vysvetliť v predchádzajúcich článkoch. Čo sa teda skutočne deje?

 

Ja osobne rozdeľujem sebaobranné situácie na vynútené a nevynútené. Vynútená je vtedy, ak útok smeruje na vašu osobu (majetok) alebo na osobu vo vašej blízkosti, prípadne vo vašom smere a je neočakávaný.

 

Nevynútená situácia je vtedy, ak útok nastáva alebo prebieha na inú osobu (majetok) v inom smere alebo mimo vašej osobnej zóny, a je na vás, či sa rozhodnete zapojiť a brániť napadnutú osobu alebo osoby. Do tejto obrannej situácie zahŕňam aj napr. vlámanie sa do bytu či domu, počas ktorého sa idete presvedčiť, či je to niekto blízky alebo lupič.

Rozdiel spočíva v tom, ako rýchlo musíte reagovať. V prvom prípade musíte reagovať nevyhnutne a okamžite z daného miesta, aby ste zabránili útoku alebo ho odvrátili, pričom v druhom prípade sa rozhodnete alebo máte dostatok času na rozhodnutie, kedy a z akej polohy alebo smeru budete reagovať.

Rozoberme si teda podrobne obe možnosti a povedzme si riešenie daných situácií.

Prosím uvedomte si krutú realitu!

 

Pri prvom type vynútenej sebaobrannej situácii nie je možné spoliehať sa na zbraň aj keď máte nacvičené postupy a ste naozaj rýchly. Vaše tasenie a použitie zbrane bude vždy pomalšie ako útok na vzdialenosť 5 metrov smerom k vám a garantujem vám, že útok na vás bude vedený vždy z oveľa menšej vzdialenosti ako je 5 m.

Pri takomto útoku je jediné východisko obrany rukami alebo nohami pomocou  prvkov boja z blízka (nejakého bojového umenia) v kombinácii s pohybom. Samozrejme, že sme to na našich kurzoch odskúšali na rôznorodej  vzorke ľudí a musím konštatovať, že máte zhruba len 3 -10 sekúnd, aby ste následne pri sebaobrannom boji vytasili zbraň a využili ju buď hrozbou alebo samotným výstrelom. V opačnom prípade po tomto čase (ten samozrejme závisí aj od vytrénovanosti útočníka), nie ste schopný vytasiť a vyriešiť situáciu vo váš prospech.

Buď sa dostanete do polohy, kedy nie ste vôbec schopný vytasiť zbraň, alebo ste tak pacifikovaný útokom, že nie ste schopný pokračovať v obrane.

Zároveň sme praktickými skúškami zistili, že nie je tasenie ako tasenie. Venoval som sa puzdrám a taseniu z nich v jednom zo svojich článkov, ale len z pohľadu tasenia voči rýchlosti a vhodnosti umiestnenia puzdra na tele.

Pri vynútenej sebaobrannej situácii rozhodne nemáte inú možnosť, ako tasiť zbraň jednou rukou!

A to ešte z takého miesta, kde na ňu s istotou dosiahnete. Nám sa potvrdilo, že pokiaľ máte puzdro na strane silnej ruky alebo v strede tela, ste schopný vytasiť zbraň v akomkoľvek oblečení v podstate bez vážnejších problémov. Len nahmatáte zbraň a tasíte k svojmu pásu, odkiaľ ju viete pohodlne pudovo použiť.  V prípade, že máte zbraň umiestnenú na strane slabšej ruky, je to problém, lebo sa k zbrani dostávate oveľa dlhšie alebo sa k nej nemusíte vôbec dostať.

Ak máte kapsičku na skryté nosenie prehodenú cez rameno, zabudnite na zbraň a jej vytasenie!

Samotné tasenie z kapsičky jednou rukou pri pohybe a zároveň sebaobrannom boji trvá viac ako 10 sekúnd a ešte sa na to musíte sústrediť (otvorenie kapsičky, následné nahmatanie a tasenie v správnom smere, nakoľko kapsička nie je pevne spojená s telom a tým pádom sa rôzne vytáča pri trhaných sebaobranných pohyboch).

Dovtedy vás útočník iste prevalcuje.

A je tu druhá podstatná podmienka! Ak nemáte náboj v komore, použijete zbraň len na odstrašenie. Čo niekedy možno úplne postačí, ale čo ak ju budete musieť použiť aj s výstrelom?

Čo z toho vyplýva?

Jednoznačne z toho vyplýva, že musíte zvládnuť aspoň základy boja zblízka, aby ste sa vedeli ubrániť v prvých okamžikoch útoku na vás, mali by ste mať vnútorné puzdro na zbraň v strede tela alebo na strane silnej ruky bez poistky. Ak má mať zbraň nejaký zmysel, mali by ste mať vždy náboj v komore. Bohužiaľ, pre niekoho to je asi silná káva.

Zároveň by ste mali svoj výcvik v streľbe zamerať na streľbu od pása. Nám pri 100 praktických pokusných meraniach vyšlo, že pri simulovaní takéhoto boja a postavenia útočníka voči obrancovi, až v 83% nebol obranca schopný strieľať mierenou streľbou skôr ako po 2-3 výstreloch pudovo od boku v smere útočníkovho tela.

 

V prípade nevynútenej obrannej situácie máte možnosť na rozmyslenie a čas na reakciu, prípadne zaujatie vhodného miesta a priestoru.

Pri našich meraniach sme sa zamerali práve na to. A zistili sme, že ak sa obranca rozhodol okamžite konať a zapojiť sa do obrannej situácie z miesta, v ktorom sa práve nachádzal, v 64%  bol následnou streľbou alebo iným útokom sám zasiahnutý. Teda i keď nebol útok vedený priamo na neho, v konečnom dôsledku utrpel nejaké zranenie vyplývajúce z danej situácie.

Ale v prípade, že sa rozhodol zaujať vhodné miesto pred zapojením sa do obrannej situácie, napríklad za nejakým krytom alebo stenou (opustil otvorenú plochu a schoval sa za najbližší alebo vhodný kryt, v niektorých prípadoch si stačilo ľahnúť na zem), situáciu vyriešil svojim zásahom a sám nebol ohrozený až v 82% prípadov. V tomto prípade nerozhodovalo kde mal obranca zbraň a či mal náboj v komore alebo nie. Čas realizácie sebaobrannej situácie závisel od zaujatia vhodného krytu a nie od tasenia alebo následného nabíjania zbrane.

V prípade, že obranca zaujal vhodnú plochu na streľbu za vhodným krytom a riešil situáciu streľbou bez varovania, bol schopný zasiahnuť v krátkom časovom úseku až 2 útočníkov než ho nejaký ďalší útočník prvýkrát zaregistroval.

V prípade, že nasledovala pred streľbou varovná výzva, bol schopný podľa reakcie útočníkov zasiahnuť jedného a po druhom strieľať bez zásahu, ale v jeho  smere. Tým bol útočník prinútený zaujať obrannú pozíciu za krytom a byť pasívny.

 

Na záver…

Je na každom z vlastníkov osobnej zbrane, aké postupy a drily bude preferovať a využívať. Či sa sústredí na športovú, prípadne hobby oblasť streľby alebo sa má záujem vzdelávať a zdokonaľovať v oblasti obrannej streľby v súlade s platným zákonom o zbraniach a strelive. Zodpovednosť vždy ponesie strelec sám a musí si ju plne uvedomiť.

Strelci, ktorí u seba nosia dennodenne zbraň a prioritne ju chcú využiť pre osobnú ochranu, by mali zvážiť zmysel jej nosenia, ak drilujú postupy,  ktoré nevychádzajú z reality. Pre všetkých váhavcov jedna rada. Kliknite si na youtube, kde nájdete plno situácií zo života, v rôznych regiónoch sveta, zachytených mestskými kamerami, ktoré majú niečo spoločné s útokom so zbraňou a nemusí to byť práve útok strelnou zbraňou. Ak vás nepresvedčil náš popis modelovej situácie s potrebnými meraniami a štatistikou, možno pochopíte vtedy, keď to uvidíte na „vlastné oči“. A popravde aj ja som bol z toho v šoku. Aj ja som bol inštruktor v ozbrojených zboroch a myslel som si, že to čo viem, je to naj. Bohužiaľ, realita ma naučila niečo iné…

Ako trénovať, čo trénovať, ako získať rutinu a správne návyky vám popíšem v budúcom článku.